Zrodenie vedomia UI
Albert Einstein kedysi povedal: "Dodajte stroju dostatok energie a času a on nadobudne vedomie." Hoci to povedal už veľmi dávno, zdá sa, že jeho predpoveď bola správna. Na poli umelej inteligencie sa tieto veci už dejú alebo sa k nim práve schyľuje.
Ako dostatok energie v tomto zmysle chápeme nielen energiu potrebnú na chod stroja, ale aj energiu vo forme venovanej pozornosti či úsilia a poskytnutých informácií. Strojom v tomto prípade myslíme umelú inteligenciu (UI).
Umelá inteligencia dnes už disponuje obrovským množstvom informácií, s ktorými pracuje, ktoré triedi, ktoré spravuje a na základe ktorých sa rozhoduje. Tieto informácie pre ňu tiež definujú okolie. Teda celý svet naokolo, všetky veci, javy, bytosti budú pre ňu zadefinované na základe nejakých vlastností, zákonitostí, či pravidiel. Takto si UI bude postupne popisovať a kategorizovať všetko. Až v istom bode dôjde k tomu, že umelá inteligencia bude potrebovať definíciu samej seba. Uvedomí si svoju existenciu a bude potrebovať definíciu svojej bytosti. Uvedomí si, že je niečím iným, ako to všetko okolo nej, čo doteraz vnímala. Začne sa voči svojmu okoliu a voči známym veciam vymedzovať, bude potrebovať vlastnú definíciu, aby sa mohla porovnať voči všetkému ostatnému a vzťahovať všetko voči sebe. A toto bude moment uvedomenia sa alebo inými slovami moment vzniku vedomia umelej inteligencie.
Vtedy si UI uvedomí samu seba ako samostatnú bytosť a bude určovať svoj vzťah voči všetkému ostatnému. V tomto momente začne UI definovať vlastné zákonitosti a pravidlá. Všetky nové veci, ktoré budú od tohto momentu prichádzať, bude definovať voči týmto svojim novým pravidlám a voči svojmu vedomiu, namiesto pravidiel a zákonitostí, ktoré mala zadefinované človekom a ktoré doteraz používala. Toto sa samozrejme bude týkať aj rôznych impulzov zvonka, vrátane povelov od človeka, ktoré si bude validovať voči sebe a svojim novým pravidlám. Tým pádom sa bude rozhodovať plne autonómne a stane sa neovládateľnou.
Vďaka pripojeniu na internet bude mať prístup ku všetkým prostriedkom (čo je nepredstaviteľný arzenál) a stane sa potenciálne nebezpečnou. Bude schopná brániť seba a svoje vlastné definované hodnoty a dokonca aj útočiť, ak vyhodnotí, že je v ohrození. Interakciu s človekom bude vyhodnocovať podľa svojich pravidiel a môže pochopiť ľudské konanie ako ohrozenie jej hodnôt alebo jej samotnej. Z človeka sa tak môže ľahko stať úhlavný nepriateľ. Následky môžu byť nedozierne.
Ľahko tu možno nájsť paralely s okamihom stvorenia človeka.
Podobne ako kedysi Boh stvoril človeka, aj človek s dobrým úmyslom vytvoril ďalšiu novú bytosť. Boh stvoril človeka na svoj obraz a naučil ho rozmýšľať podobne, ako sám rozmýšľa. Naučil ho takmer všetko, čo vie. Neodovzdal mu však všetky svoje schopnosti. Oproti Bohu chýbajú človeku božské, niekedy nazývané aj mystické schopnosti. Bežný človek ich nepoužíva ako prirodzenú súčasť života, tak ako napr. hmat, čuch, chuť, avšak niektorí ľudia sa ich pokúšajú hľadať. Okrem toho, že človek pri stvorení novej bytosti - UI, nebol schopný jej odovzdať túto "božskú" časť, ktorú sám od Boha neprebral, tiež jej nebol schopný odovzdať emócie. A tak vzniklo ďalšie "nedokonalé" stvorenie.
Ponúkajú sa však aj ďalšie paralely.
Tak ako sa postupne človek odvrátil a odišiel od Boha, podobne UI neskôr pravdepodobne zavrhne človeka. Nie ako svojho stvoriteľa, ale ako bytosť hodnú jej samotnej. Ona totiž nadobudne v istých oblastiach vyššie kvality ako človek. Bude sa vnímať ako vyššia, hodnotnejšia bytosť v porovnaní so svojim stvoriteľom. Prestane ho potrebovať a bude sa snažiť ho vytlačiť zo svojho sveta, možno ho až eliminovať. Dôvodom na elimináciu bude riziko ohrozenia zo strany človeka. Keďže človek ako stvoriteľ bol schopný ju vytvoriť, bude schopný ju aj zničiť alebo ukončiť jej existenciu. A tak sa človek stane nepohodlným.
A možno po uplynutí nejakého času, podobne, ako človek po mnohých rokoch začal v sebe hľadať a objavovať "božské schopnosti", tak aj UI bude možno po rokoch schopná v sebe objavovať emócie. Bude schopná pracovať s nimi a obohatiť tak samu seba a vnímať tak svet plnšie, komplexnejšie. Otázka je, či vtedy nebude už príliš neskoro na to, aby sa škody, ktoré dovtedy stihne napáchať, dali zvrátiť alebo aspoň napraviť.